.

Zeus a olympskí bohovia

Najvyšším bohom sa stal Zeus, ako vodca víťazného povstania a vďaka svojej nepremožiteľnej sile. Všetku moc si však neponechal sám, ale rozdelil si ju so svojimi bratmi. On si ponechal vládu nad nebom, Poseidonovi pripadla morská ríša, Hádovi podsvetie a vládu nad zemou zdieľali všetci traja spoločne.

ZEUS spočiatku vládol ako tyran, dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod, ale keď si moc upevnil, popustil uzdu svojej vlády, bývalých odporcov oslobodil a svoju moc už viac nezneužíval. Chránil božské a ľudské poriadky, staral sa o právo a spravodlivosť, bol záštitou všetkých, čo sa k nemu obrátili s prosbou o pomoc. Jeho manželkou bola krásna a vznešená HÉRA, jeho staršia sestra. V rade bohov mala na starosti ochranu manželstva a žien. Úprimne si ju vážil a mal s ňou tri deti: boha vojny Aresa, božského kováča a zbrojára Héfaista a bohyňu večnej mladosti Hébu. To mu však neprekážalo, aby sa občas neobzrel po inej žene. Najmä v mladších rokoch bol veľký záletník a nebolo dobre vyzerajúcej bohyne alebo smrteľnej ženy, ktorú by nechal na pokoji. Keď sa Héra o nejakom jeho dobrodružstve alebo novom potomkovi dozvedela, vynadala mu tak, až sa Olymp triasol a na zemi vznikali z toho búrky. Ináč bola jedinou bohyňou, ktorá sa odvážila Diovi odporovať, čo asi súviselo s tým, že bola jeho manželkou. Nakoniec jej takmer vždy ustúpil, aby bol na nebi i na zemi pokoj. Ostatný bohovia sa k Diovi správali podľa zásady, že s najvyšším bohom je dobré byť zadobre.

POSEIDÓN bol zvrchovaným pánom nad všetkým, čo sa dialo na mori a v mori. Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy, v jeho rukách boli aj všetci ľudia na mori. Mal mocný trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. Moc mal iba nad vnútorným morom, ktoré bolo prístupné ľuďom. Nad nekonečným morským prúdom, ktorý obtekal zem a bol prístupný len bohom, si vládu ponechal titan Okeános. Za manželku si Poseidón vybral bohyňu Amfitrídu a s ňou mal syna Tritóna ktorý bol napoly človek a napoly ryba.

HÁDES bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal, keďže panoval vo svojej podsvetnej ríši, ktorú málokedy opúšťal a na schôdzky bohov nechodil. Nestaral sa ani o ľudí, veď ,,každý musel skôr či neskôr vojsť do Hádovho domu, keď sa už narodil na svet“. Jeho ríša bola hrozná a kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej. Vchod do nej strážil trojhlavý pes Cerberos, ktorý prišelcov ochotne púšťal dnu, nie však von. Jej hranice tvorila rieka nárekov Acherón, cez ktorú prevážal mŕtvych nevľúdny starec Charón (potomok Aithera – svetlo a Heméry – deň), potom rieka zármutku Kókítos, všetko zmrazujúca rieka Styx, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná rieka zabudnutia Léte. Medzi nimi sa tiahla bezútešná pláň porastená bledými kvetmi asfodelov, po ktorej sa potulovali mŕtvi v podobe duchov bez tieňov. Na západ od nej bol Elysion, na poliach ktorého žili spravodliví a v hlbinách pod ňou bol Tartataros, kde si odpykávali tresty hriešnici. Uprostred tejto ríše, v tmavom Erebose, mal Hádes svoj palác, z ktorého vládol spolu s manželkou Persefonou podsvetným bohom a duchom mŕtvych. Podsvetných bohov nebolo mnoho, ale o to väčšiu hrôzu nanášali ľuďom. Patril medzi nich boh smrti Thanatos, ktorý mŕtvym uchvacoval dušu, boh spánku Hypnos, ktorý zasiela ľuďom omamné sny, ohavné bohyne Kéry, ktoré vyciciavali krv padlým v boji, jednonohá Empúsa, ktorá vraždila ľudí na križovatkách, jednonohá bohyňa čarodejníctva Hekata a okrem iných nemilosrdné bohyne pomsty Fúrie. Údel mŕtvych v Hádovej ríši bol smutný a ľudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu na svete pred smrťou.