.

Ostatní bohovia

Diova a Hérina sestra DEMETER bola bohyňou plodnosti, zeme a roľníctva. Po narodení ju postihol rovnaký osud ako jej súrodencov Hestiu, Háda a Poseidóna; jej otec – titan Kronos ju z obavy pred prípadnou vzburou zhltol. Odtiaľ ju oslobodil jej najmladší brat Zeus, ktorý unikol osudu svojich súrodencov, lebo ho matka tajne porodila na Kréte. Keď Zeus zbavil Krona vlády a vyhlásil sa za najvyššieho boha, vzal Demeter na Olymp a zveril jej starostlivosť o plodnosť Zeme. Aby táto plodnosť nevyšla nazmar, naučila Demeter ľudí obrábať polia. Stala sa tak zakladateľkou roľníctva a usadlého života v trvalých príbytkoch. Súčasne dala ľuďom aj zákony, ktorými sa mali v novom živote riadiť. S neveľmi významným bohom Iasiónom mala syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva. Zeus, ktorý sa predtým márne o ňu uchádzal, z pomsty pre narodenie Plúta, zabil Iasióna bleskom. Na to Diovej sile neodolala a mala s ním dcéru Persefonu. Jej meno je späté so synom Dia a okeanidy Dioné – Tantalom. Tantalos bol obľubencom bohov a zvykol s nimi hodovať na Olympe. Postupne ho začala opantávať pýcha a rozhodol sa skúšať ich vševedúcosť. Kradol im božský nápoj a z Diovho chrámu nechal dokonca ukradnúť zlatého psa. Jeho najhorším skutkom bola vražda vlastného syna Pelopa, z ktorého nechal pripraviť pokrm a pohostil ním bohov. Bohyňa Demeter si jeden kúsok v zamyslení vzala a zjedla. Bohovia Tantala potrestali tak, že v ríši mŕtvych stojí Tantalos v čistej vode, ale keď sa ku nej zohne, aby sa napil, voda zmizne. Nad ním rastie ovocie, ale keď sa za ním načiahne, ovocie sa vzdiali. Nad hlavou mu visí balvan, ktorý každú chvíľu môže spadnúť. Toto jeho utrpenie sa nazýva Tantalove muky. Bohovia mŕtveho Pelopa nakoniec vzkriesili a kúsok mäsa, ktorý zjedla Demeter nahradili slonovou kosťou. Odvtedy jeho potomkovia mávali na lopatke biele materské znamienko.


HESTIA - Posledná Diova a Hérina sestra. Po víťazstve Dia nad svojim otcom a jej oslobodení, sa s ňou chceli oženiť Poseidón aj Apolón. Rozhodla sa však zachovať večné panenstvo. Tak Zeus rozhodol, že sa stane ochrankyňou domáceho kozubu, rodiny. Pre Grékov bola rodinou aj obec i štát, takže sa nakoniec stala ochrankyňou obcí i štátov. Z tejto funkcie vyplývala jej určitá nehybnosť, ktorá ju vylučovala z akýchkoľvek dobrodružstiev. Uctievali ju v každej rodine.


Božský kováč a zbrojár HÉFAISTOS, syn Dia a Héry, boh ohňa a kováčstva, zbrojár bohov a staviteľ príbytkov bohov. Narodil sa chromý, a matka ho preto zhodila z Olympu. Keď dospel, ako vyučený kováč zhotovil zlatý trón, ktorý poslal svojej matke. Bol to však dar z pomsty, pretože keď si Héra doň sadla, vyskočili z neho putá, ktoré jej nedovolili vstať a nik z bohov jej nevedel pomôcť. Preto ho bohovia ľsťou priviedli na Olymp, kde po oslobodení svojej matky už ostal naveky. Na Olympe si zriadil kováčsku dielňu, kde vyrábal zbroj nielen pre bohov, ale i ľudských hrdinov. Okrem toho, vystaval svojim božským súrodencom nádherné paláce zo zlata, striebra a medi. Bol  najškaredším zo všetkých bohov. Jeho manželkou bola Afrodita.

 

ÁRES syn Dia a Héry, boh vojny. Pre zložitosť vojnového umenia a nie vždy istého výsledku vojnového ťaženie, si Gréci nevystačili z jedným bohom vojny. Pre vojnu vedenú múdro a teda vojnu víťaznú bola symbolom Palas Aténa. Pre vojnu vedenú slepou zúrivosťou, a teda neistú, bol bohom Arés. Nezáležalo mu prečo vojna vypukla a väčšinou ani ako skončí. Tešil ho vojnový ryk, zvuk rinčiacich zbraní, pach krvi. Zo smrti bojovníkov mal rovnakú radosť, ako z ich odvahy. Opak lásky k vojne bola nenávisť k rádu, ktorý bránil jej rozpútaniu. Podporoval každého, kto bol ochotný porušiť mier. Pre tieto vlastnosti ho bohovia ani ľudia nemali radi. Sám najvyšší boh Zeus mu niekoľkokrát povedal do očí, že keby nebol jeho syn, už dávno by ho zvrhol do temného Tartaru. Nebolo jediného boja, do ktorého by nezasiahol. S veľkým štítom, medeným pancierom a bronzovým štítom sa náhle objavoval na bojisku a roznášal smrť. Spravidla ho doprevádzali jeho synovia Deimos a Fobos, ktorí boli zosobnením dažďa a hrôzy. Pred jeho vozom pobiehala bohyňa hádky Eris a bohyňa vojnového vraždenia Enyó. Raz podporoval jednu stranu a raz druhú. Napriek svojej sile a obratnosti nebol neporaziteľný. Keď sa mu myseľ zatemnila vášňou, musel zrazu odísť s tým, že nedosiahol čo chcel. Aténa, ktorá sa nikdy nedala uniesť slepou zúrivosťou nad ním vždy vyhrala. Stalo sa dokonca, že podľahol aj človeku. Napriek tomu ho Gréci zobrazovali ako takmer krásavca, urasteného muža. S Afroditou mal päť detí : Deima, Foba, Eróta, Anteróta a Harmoniu. Považoval sa tiež za praotca národa bojových žien Amazoniek.


AFRODITA, grécka bohyňa lásky a krásy, bola najkrajšia z gréckych bohýň. Bola dcérou boha Dia a bohyne Dioné, zrodila sa z morskej peny na ostrove Cyprus. Kto Afrodite vzdával úctu, tomu rada pomáhala. Napríklad oživila mramorovú sochu, do ktorej sa zaľúbil sochár Pygmalion. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. Zeus vydal Afroditu za krívajúceho kováča, boha Hefaista, ale skutočným otcom troch detí, ktoré mu porodila-Phoba, Deima a Harmoniu-bol Áres, boh vojny. Hefaistos by nebol nič tušil, keby se raz milenci nezdržali príliš dlho v Áresovom paláci. Keď Hélios vychádzal, zbadal ich pri radovánkach a oznámil to Hefaistovi. Rozhnevaný Hefaistos ihneď vymyslel pomstu. Z bronzu vytepal loveckú sieť, jemnú ako babie leto, ale úplne nezničiteľnú a potajomky ju upevnil na postranné stĺpy manželskej postele. Potom ohlásil Afrodite, že ide na krátku dovolenku, na svoj obľúbený ostrov Lémnos. Afrodita samozrejme hneď ako Hefaistos odišiel, pozvala k sobe domov Área. Hneď išli do postele, ale pri svitaní zistili, že sa zamotali do siete a nemôžu sa ani pohnúť. Hefaistos ich tam po návrate z cesty pristihol a privolal všetkých bohov, aby videli, ako ho Afrodita podvádza. Žiadal späť všetky svadobné dary od Afroditinho otca - Dia, inak že Afroditu nerozviaže. Zeus ale odmietol a nazval Hefaista hlupákom, keď takto zverejňuje súkromné veci. Poseidón sa pri pohľade na nahú Afroditu zamiloval a zaručil sa za Área, že po oslobodení zaplatí cenu, zodpovedajúcu svadobným darom, o ktoré sa jednalo. Keby Áres nezaplatil, zaručil sa, že zaplatí všetko sám a s Afroditou sa ožení. Tiež Hermes povedal niečo v tom zmysle, že by mu nevadilo ležať takto vedľa Afrodity, aj keby tam bolo trikrát toľko sietí. Hefaistos teda milencov skutočne oslobodil. Afrodite však takéto otvorené vyznanie lásky od Herma lichotilo, a tak s ním zakrátko strávila noc. Z ich túžby sa narodil Hermafroditos, obojpohlavný tvor. A pretože ju potešil aj Poseidón svojim priateľským gestom, porodila mu dvoch synov, Rhoda a Hérofila. Áres nakoniec skutočne nezaplatil a obhajoval sa tým, že keď nezaplatil Zeus, tak prečo by mal platiť on. Nakoniec nezaplatil nikto, keďže Hefaistos bol do Afrodity napriek tomu všetkému šialene zamilovaný a nemal v úmysle, dať sa s ňou rozviesť.


Bohom svetla a slnka bol APOLÓN – syn Dia a jeho milenky bohyne Léto, ktorá ochraňovala rieku zabudnutia v podsvetí. Bol ochrancom života a poriadku, neomylný strelec a veštec. Narodil sa na ostrove Déle, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pýthónom. Keď Apolón vyrástol, zamieril do kraja, kde žil Pýthón a po krátkom boji ho zabil. Aby po hadovi nezostala žiadna pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pýthó na Delfy a na mieste svojho víťazstva založil svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom oznamoval Diovu vôľu. Chránil ľudí vo vojnách a nebezpečenstvách, zaháňal od nich prírodné pohromy, dával im zdravie a v nemoci ich liečil, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro a trestal zlo. Zaľúbil sa do horskej nymfy Daphne, no napodiv nie pre jej krásu, ale v dôsledku zlomyseľného žartu mladého Boha lásky - Erosa. Apolón si totiž robil posmech z jeho zlatého luku, a tak sa Eros rozhodol, že mu ukáže účinok svojich striel: zasiahol Apolóna šípom, ktorý vzbudzoval lásku. Daphne, ktorá mu prišla náhodou do cesty, postrelil zas šípom, ktorý lásku zabíjal. Daphne Apolónovu lásku neopätovala, a hoci bol najkrajší z Bohov, želala si radšej zomrieť, ako sa stať jeho milenkou. Keď videla, že mu neunikne, požiadala otca, aby jej zmenil podobu. Stalo sa, ako si želala: telo jej pokryla kôra, ruky sa jej premenili na vetvy, vlasy na lístie. Zmenila sa na vavrínový strom, ktorého večne zeleným lístím si Apolón na pamiatku zdobil hlavu.


ARTEMIS, bohyňa lovu a mesačného svitu, ochrankyňa prírody, zvierat, rastlín. Večne mladá bohyňa Artemis bola Diovou nemanželskou dcérou. Jej brat, dvojča,  boh Apolón bol vládcom svetla a slnka, a hoci bol najkrajší spomedzi bohov, nenašiel si manželku. Apolón sa neoženil, zato mileniek - bohýň i pozemských žien - mal, koľko len chcel. Artemis však naveky ostala pannou.

Synom Dia bol aj boh obchodu HERMES, ktorého mal s Atlasovou (potomok titana Iapetosa) dcérou Máiou. Hermes bol tiež bohom rečníkov, obchodníkov, zlodejov  a bol posol bohov - prenášal posolstvá bohov ľuďom a sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia; ako božský posol bol aj bohom ciest a pútnikov. Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti dokázal už v prvé dni života: ráno sa narodil (v jaskyni pod vrchom Kyllénou v Arkádii), dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apolónovi 50 kráv (za chvost ich zatiahol do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy), večer sa akoby nič vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.


Bohyňa ATÉNA bola najmilšou Diovou dcérou. Zrodená bola samotným Diom. Zeus vedel, že jeho milenka – Okeanyda, Métis, bude mať dve deti: dcéru Aténu a syna, ktorý bude neobyčajne chytrý a silný. Moiry Diovi odhalili, že jeho syn ho zvrhne z trónu a odijme mu vládu na svete. To sa Diovi samozrejme nepáčilo, a tak uspal a pohltil bohyňu Métis ešte než sa jej narodila Aténa. Po nejakom čase začala Dia sužovať strašná bolesť hlavy, a tak povedal svojmu synovi Hefaistovi, aby mu rozpoltil hlavu, aby sa tak bolesti zbavil. Hefaistos sa rozohnal sekerou a urobil to, čo mu Zeus prikázal. Z Diovej hlavy vyskočila na svet mohutná bojovnica, bohyňa Palas Aténa. Bohovia Aténu slávnostne privítali. Mnoho bohov, Titánov a obrov by sa rado s Aténou oženilo, ale Aténa všetkých odmieta. V dobe trojskej vojny požiadala Hefaista, aby jej ukoval vlastnú zbroj, pretože si nechcela stále požičiavať Diovu. Hefaistos odmietol peniaze a vyhlásil, že odmenou mu bude jej priazeň. Aténe však skrytý zmysel týchto slov unikol, a keď potom šla do dielne skontrolovať, ako práca prebieha, Hefaistos sa otočil a pokúsil sa ju znásilniť. Treba však dodať, že Hefaistos nie je taký hrubý; stal sa iba obeťou zlomyselného vtipu. Poseidón mu totiž tesne predtým povedal, že Aténa je s Diovým súhlasom na ceste do dielne a očakáva, že s ňou Hefaistos "splynie". Ako sa od neho Aténa odtrhla, vytryskla jej Hefaistova tekutina lásky na stehno. Aténa si ho otrela chumáčom vlny a zhnusene ho odhodila. Spadol však na Zem a celkom náhodou oplodnil matku Zem. Tú zase znechutila predstava porodenia dieťaťa, ktoré chcel Hefaistos splodiť s Aténou a prehlásila, že neprijíma za jeho výchovu žiadnu zodpovednosť. Aténa teda súhlasila, ale košík dala strážiť Aglaure, najstaršej dcére aténského kráľa Kekropa, a nariadila jej, aby ho starostlivo strážila. Hermes sa ju však raz snažil podplatiť, aby mu umožnila prístup k jednej zo svojich sestier. Aglaura peniaze prijala, ale ďalej už nič nespravila, a tak ju Hermes po tomto zistení premenil na kameň. Zvyšné dve sestry a ich matka boli zvedavé, čo to Aglaura skrývala v tomto košíku, a keď uvideli Erichtonia (takto bolo dieťa Hefaista a matky Zeme pomenované Aténou), dieťa, ktoré malo miesto nôh hadí chvost, zhrozili sa a skočili z Akropoly. Aténa po tomto incidente premiestnila Erichtonia do Aigidy, kde sa o neho starala. Neskôr sa Erichtonios stal kráľom v Aténach, zaviedol kult bohyne Atény a naučil svojich spoluobčanov používať striebro. Aténa je síce rovnako cudná ako Artemis, ale je omnoho veľkorysejšia. Raz ju Teiresias náhodou prekvapil pri kúpeli. Aténa ho síce oslepila, ale odškodnila ho tým, že mu dala vnútorný zrak.


Diov syn bol aj DIONÝZOS, ktorého počal s ľudskou ženou Semelis. Bol bohom vína a vinohradníctva, ovocných stromov, úrody. Svojimi darmi zaháňal starosti, podporoval zábavu, povzbudzoval lásku a vôbec prinášal radosť zo života. Keď mal prísť na svet, žiarlivá Héra sa rozhodla, že ho zabije. V podobe starej pestúnky navštívila tehotnú Semelu a naviedla ju, aby požiadala Dia, nech sa jej ukáže v celej svojej moci a velebnosti. Zeus Semele vyhovel a predviedol sa jej so všetkými hromami a bleskami. Jeden blesk zapálil aj kaštieľ a plamene zasiahli aj Semelu, ktorá v smrteľnej úzkosti porodila nedonosené dieťa. Zeus síce svoju milenku ponechal osudu, ale dieťa zachránil tak, že okolo syna nechal vyrásť hustý brečtan, ktorý ho uchránil pred ohňom. Neskôr syna vytiahol z ukrytu a sám ho donosil v stehne. Keď sa Dionýzos druhýkrát narodil, odovzdal ho Hermovi, aby sa oňho postaral. Hermes ho odniesol k Semelinej sestre Íne, manželke orchomenského kráľa Athamanta. Keď sa to Héra dozvedela, zoslala na Athamanta šialenstvo, aby v záchvate zúrivosti Dionýsa zabil. Zabil však len svojich synov a manželku, pretože Dionýza Hermes včas zachránil. Odniesol ho nymfám do nýsajskej doliny, ktoré ho ukryli do hlbokej jaskyne obrastenej viničom, kde ho aj vychovali. Tam tiež ochutnal víno, ktorým potom opájal seba, svoje vychovávateľky aj druhov. Odtiaľ priniesol aj prvý vinič ľuďom, dal ho z vďačnosti za pohostinnosť athénskemu roľníkovi Ikariovi a naučil ho vyrábať z hrozna víno.


PERSEFONA je dcéra najvyššieho boha Dia a bohyne Demeter. Je manželkou vládcu podsvetia Háda. V tmavej ríši podsvetia mala rovnaké postavenie ako Diova manželka Héra na jasnom Olympe: bola Hádovou spoluvládkyňou, nad duchmi mŕtvych a podsvetnými bohmi. Žiarlivo dbala na to, aby žiadny zomrelý z ich kráľovstva neunikol, a aby sa každý smrteľník do neho včas dostal. Bola neúprosná a neľútostná ako sám Hádes. Nemala rada ľudí ani ostatných bohov, a pretože sympatie či antipatie bývajú spravidla vzájomné, ani bohovia a ľudia nemali radi ju. Hádovou manželkou sa stala Persefona proti svojej vôli; predtým bola však oveľa príjemnejšia. Žila v spoločnosti nýmf na nýsajských nivách. Keď raz pri prechádzke odtrhla kvetinu smrti, narcis, z ničoho nič sa pred ňou z hlbín vynoril boh Hádes. V okamihu sa jej zmocnil a doslova sa s ňou prepadol pod zem. Stačila ešte zúfalo skríknuť, ale Demeter, ktorá sa za ňou ihneď rozbehla, nenašla po nej ani stopy. Deväť dní potom blúdila nešťastná matka bez jedla a pitia a márne ju hľadala. Nakoniec jej prezradil vševidiaci boh slnka Hélios, čo sa stalo. Nahnevaná sa vypravila na Olymp a zasypala Dia výčitkami. Bez jeho vedomia nemohol predsa Hádes spáchať takú nehanebnosť, nech sa teda postará, aby jej dcéru okamžite vrátil. Zeus poslal ihneď do podsvetia svojho posla Herma, aby vybavil Demetriinu žiadosť. Bolo však už neskoro. Hádes sa medzi tým s Persefonou oženil, dal jej zjesť jadrá z granátového jablka, ktoré bolo symbolom manželstva. Keď niekto niečo v podsvetí zjedol, nemohol sa už vrátiť na svet medzi živých. Po dlhom vyjednávaní dosiahol Zeus kompromis: Demeter súhlasila, že jej dcéra zostane Hádovou manželkou a bude s ním bývať tretinu roka v podsvetí a Hádes sa zaviazal, že ju vždy na dve tretiny roka pustí na svet, aby tam žila so svojou matkou. Tak sa napokon stalo. Na jar prichádza teda Persefona na svet a Demeter dáva z radosti nad jej návratom plodivú silu rastlinám, aby ju celá príroda vítala kvetmi a zeleňou. Keď sa potom na konci jesene Persefona vracia do ríše mŕtvych, Demeter za ňou smúti a s ňou sa oblieka do smútočného šatu aj celá príroda.


Na Olympe väčšinu svojho času trávili aj MÚZY, ochranné bohyne deviatich umení; ďalej HARITKY, bohyne pôvabu a krásy, a HÓRY, bohyne poriadku v prírode a spoločnosti. Všetky boli Diove dcéry.